Veľká noc

VEĽKÁ NOC VO VIKARTOVCIACH

Skôr nech prídu kupači, skôr než vyšplechnú prvé kvapky vody na svoju obeť a gazdiná vytiahne prvé maľované vajíčko, pozrime sa na tradície veľkonočného týždňa. Pranostiky hovorili, že veľkonočné dažde znamenajú suchý rok, ale aj Veľký piatok daždivý, znamená rok žičlivý a ak na Veľkonočnú nedeľu preší, bude málo krmu.

Obdobie štyridsaťdňového pôstu sa prísne zachovávalo. Všetky jedlá počas pôstu sa pripravovali bez bravčovej masti a slaniny, používalo sa len maslo. Varili sa jedlá, na prípravu ktorých nebol potrebný omastok. Častým jedlom boli zemiaky uvarené v šupke, so surovou kyslou kapustou alebo bez kapusty, rezance s makom alebo tvarohom. Počas veľkopôstu každú stredu, piatok a sobotu varili mliečnu, bryndzovú alebo zemiakovú polievku, najčastejšie boli ale polievky z kapustnice.

Po večeroch chodili dievčatá na vŕšky ku kaplnkám alebo ku kostolu spievať. Mali zapálené sviečky. Spievali, potom sa v tichosti rozchádzali domov.

Veľkonočný týždeň sa začínal na Kvetnú nedeľu svätením vŕbových prútikov, bahniatok - puzičiek. Po príchode z kostola ľudia zastokli prútiky za obrazy, aby bol dom chránený pred bleskom. Každý z domu mal zjesť jeden púčik proti bolestiam hrdla. Prútiky používali aj pri vyháňaní dobytka, dávali ich do zeme pri orbe, bežné bolo aj ich hádzanie do ohňa v peci pri búrkach. Kvetná nedeľa bola aj šúľkovou nedeľou, na raňajky sa robili šúľance, aby obilie malo veľké klasy.

Ozdravujúca a očisťujúca moc sa pripisovala vode. Veľkonočnou vodou sa vyplachovali ústa, aby neboleli zuby, či sa ňou kropila stajňa. Z veľkonočnej vody sa pridávalo pár kvapiek do každého veľkonočného obradného jedla.

Gazdiná musela na Zelený štvrtok, ešte pred východom slnka, poumývať všetok riad, ktorý používala. Vodou sa nemalo šetriť hlavne pri umývaní riadov na mlieko, inak by kravy slabo dojili. Od desiatej do dvanástej hodiny sa zvonilo v pravidelných intervaloch na všetkých zvonoch, potom sa zvony "zaviazali". Namiesto zvonov sa až do Bielej soboty používal chrámový rapkáč. V dávnejšej minulosti v tomto čase chodili chlapci s malými rapkáčami.

Na Veľký piatok zavčasu ráno sa ľudia chodili umývať do potoka, umývanie malo zabezpečiť silu a zdravie po celý rok. Niektorí sa umývaním vo vode chceli zbaviť rán, dievčatá zasa chceli zostať čerstvé po celý rok ako lastovičky. Na Veľký piatok sa nesmelo orať, ani siať, vôbec sa nesmelo zemou "hýbať", lebo Pán Ježiš bol vtedy "v hrobe". Celý deň sa dodržiaval prísny pôst, jesť sa mahlo iba dva razy cez deň. Ráno sa jedla kuľaša, k tomu bol cmar, na obed sa nejedlo vôbec a na večeru boli neomastené zemiaky s cmarom.

Na Bielu sobotu v očakávaní zmŕtvychvstania Krista zdobili sa príbytky. Ženy začali od rána pripravovať veľkonočnú hostinu - šunku, vajíčka uvarené na tvrdo, tvarohom plnený obradný koláč - pasku vo forme kolesa. Po domoch sa maľovali vajíčka určené menším chlapcom. Najskôr robili jednofarebné zelené, uvarené so sušenými rastlinami a hnedočervené, uvarené v cibuľových šupkách. Po vychladnutí sa potierali slaninou, aby sa pekne leskli. Pri zvonení zvonov sa ľudia išli umyť do potoka, potom išli do kostola na slávnosť vzkriesenia. Pri kostole v rohu pálili Judáša - pálili zvyšky starých svätenín, mali už nové. Z popola sa na Popolcovú stredu robil z neho krížik na čelo. Bačovia si uhlíky odnášali na salaš ako ochranný prostriedok proti zlým silám.

Na večeru po príchode z kostola bola šunka a vajíčka. Vajcia predstavovali zárodok nového života, symbol znovuzrodenia. Šunka sa varila vo veľkom hrnci dlho, pozorne, aby bola dobre uvarená a nie rozvarená, aby zostala šťavnatá, nechala sa v tej vode aj vychladnúť.

Veľkonočná nedeľa je najväčším katolíckym sviatkom, je aj dňom svätenia a konzumovania obradných jedál. Ráno sa každý člen rodiny musel umyť vo vode, v ktorej sa varili vajíčka. Gazdiné si ráno pripravili do košíka šunku, vajíčka, maslo, chren, chlieb, slaninu, masť zo šunkovej vody uloženú vo vaječnej škrupinke, košík s jedlom zaniesli ku kostolu, kde ho farár posvätil. Po príchode si všetci sadli za slávnostne a sviatočne upravený stôl. Obradné bolo najmä konzumovanie prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby sa zabezpečila ich súdržnosť a ak by niekto z nich niekedy zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol veľkonočné vajce a prestalo ho "vodiť". Chren sa dával namiesto horkej byliny, podľa slov Ježiša, že s horkou bylinou budeš jesť baránka, vo Vikartovciach sa baránok nepiekol, namiesto neho sa podávala šunka.

Škrupiny z vajec dali sliepkam, kosti a omrvinky zahrabali do poľa. Masť zo šunky - šmalček odložili a v lete pri odchode na lúky si natreli ňou tvár, ruky a nohy, aby ich neuštípol had.

Kúpačka sa na Veľkonočný pondelok začínala veľmi skoro. Hlúčiky mládencov chodili po domoch, v ktorých bývali dievčatá a oblievali ich vodou z kupy alebo vedra. Matky dievčat aj chlapci, tí dostávali vajíčko, čokoládu, teraz aj peniaze. Ženatí muži chodili kúpať len k dobrým známym. Popoludní mládenci usporiadali za vybraté peniaze tanečnú zábavu.

Po Vikartovsky:

pujzičky, bahniatka - vŕbové prútiky