Cestovný ruch

Turistickými chodníkmi

Okolie Vikartoviec je charakteristické zachovalosťou a krásou prírodného prostredia, bohatstvom lesov, flóry a fauny, čistotou potokov a prameňov.

Zaznamenávame tu dva turistické chodníky, skôr však môžeme povedať, a taký bol aj zámer značkárov, že ide o spojenie dvoch významných vrchov v tejto oblasti, Kráľovej hole a Kozieho kameňa a o prechod z Popradskej kotliny do Slovenského raja alebo na Pohronie. Je to však vzdialenosť veľmi veľká a ak hovoríme o Vikartovciach, tak práve tu môžeme trasu rozdeliť na dve časti, alebo z obce vychádzať na obe strany.

Nádhernou, ale málo využívanou trasou, je prechod horskými pasienkami cez krasovú poľanu na Kráľovú hoľu. Od autobusovej zastávky pri nákupnom centre zelená turistická značka prechádza pred mostom vľavo na hlavnú cestu. Po niekoľkých metroch opäť pred mostom odbočíme z nej doľava, pred poľnohospodárskym družstvom značka pokračuje vľavo na návršie za obcou. Poľnou cestou oblúkom križujeme údiolie a potok Červenec. Za ním ideme cestou vpravo na široké pasienky až k úpätiu Holého vrchu. Cestou máme spätné nádherné pohľady na Vysoké Tatry a Kozie chrbty. Značkovaná cesta pokračuje hlbokým úvozom na zalesnený chrbát Holého vrchu, jeho vrchol je vľavo. Pokračujeme na juhozápad plochým zalesneným chrbtom, cestou rednúcim lesom prejdeme až na poľanu Doštianky s poľovníckou chatou. Značkovaný chodník vedie stredom poľany (pozor na značky) ku skupinke osamelých stromov na úpätí Čertovice (1428 m n. m), smerujeme k juhozápadnému úbočiu Čertovice. Najskôr mierne, potom strmo vystúpime na rázcestie. Prechádzame vpravo až na trávnatý chrbát sedla za Čertovicou - Matejovo, ktoré oddeľuje dolinu Čierneho Váhu od Bystrej doliny. Kto sem príde, ten to už nevzdá. Nádherný a iste najkrajší pohľad z celej trasy, ba možno z celého okolia, na Kráľovu hoľu dodáva silu a ženie dopredu. Za ním pokračujeme chrbtom medzi Čertovicou a Úplazom. Striedame polianky a vysoký les až na severné úbočie Úplazu. Cesta mierne stúpa, na ňu sa pripája zvážnica z Bystrej doliny. Neďaleko je vyvieračka. Vrcholným lesom kráčame až na južný okraj krasovej poľany Smrečiny. Tu prichádza modrá značka zo Spišského Bystrého a červená z Vernára. Pokračujeme okrajom lesa až do Smrečínskeho sedla (1438 m n. m).

Z Vikartoviec sa sem dostaneme za 4:45 h., modrou značkou pokračujeme na Kráľovu hoľu, vrchol dosiahneme za 2 a pol hodiny.

Kráľova hoľa je legendami a povesťami opradený vrch. Hrdí sa niekoľkými naj: najospevovanejší, najpozoruhodnejší, najobdivovanejší, legendami najviac známy vrch Slovenska. Hádam len Kriváň s ňou môže súťažiť. Sú aj vyššie vrchy, ale máloktorý z nich má také dominantné postavenie. Sú aj vrchy navštevovanejšie, ale ona za nimi moc nezaostáva. Veľa obcí na jej okolí si ju prisvojuje. Vo veľmi známej piesni sa spieva: "kam sa pozeráš viac". Ona patrí však všetkým. A ak sa Vás niekto opýta, či ju vidieť aj z Vikartoviec, kľudne odpovedzte, že áno. Stačí ísť smerom k novej časti Vikartoviec pod Breziny a vidíte ju v plnej kráse. Teda Kráľova hoľa sa pozerá aj na Vikartovce. Hovorí sa, že jej názov je spojený s menom Mateja Korvína, ktorý tu v 15. storočí mal svoj revír. Neďaleko na juhovýchode leží Kráľov stôl. Údajne na tomto mieste kráľ Matej na poľovačkách odpočíval, čo aj bolo zvečnené na stole nápisom: "...tu bol pohostený Matej, kráľ uhorský roku 1474". O tri storočia neskoršie sa na okolí zdržiaval Juro Jánošík.

Spiatočných ciest je z Kráľovej hole viac - sedem. Stačí si vybrať!

Teraz sa z Vikartoviec vyberieme na druhú stranu - na Kozie chrbty. Cestu na Kozí kameň (1255 m n. m) turisti objavili už dávno. Z Kozieho kameňa je nádherný panoramatický pohľad na Vysoké Tatry. Takýto pohľad nenájdeme ani z jedného miesta v ich blízkom alebo širokom okolí. Obdivujeme Kriváň až po Lomnický štít, ba sledujeme aj časť Západných Tatier. Znalec Tatier František Démeš, správca, profesor levočského gymnázia pomenoval Kozí kameň "Slovenské Rigi, vrch, z ktorého celé Karpaty od Choča po Maguru vidieť". Biskup Smrečáni v roku 1899 dal tu postaviť rozhľadnú vežu. Dnes za výhľadmi treba prejsť na východný koniec skalného hrebienka. Pohľad na Nízke Tatry nie je až taký impozantný. Má však svoje čaro, upúta hlavne pohľad na Kráľovu hoľu. Cez Kozí kameň prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom.

Zelená turistická značka na Kozí kameň vychádza od autobusovej zastávky pri nákupnom centre, nie je tam však smerovník. Značka je umiestnená na stĺpe a vpravo ulicou nás dovedie k zaujímavým pivničkám. Potom okolo bytovky vychádza von z ulice, prechádza na sever poľnou cestou ľavým úbočím oproti jarku a potom zákrutami riedkym lesom na návršie Breziny s výhľadom na Nízke Tatry. Lesnou cestou prechádzame severozápadným smerom k vyrúbanému pásu lesa s vysokými stromami medzi mladinou na Jakubčákovú (vľavo prípoj žltej značky od Lučivnej). Z rázcestia ideme horou vpravo po zvážnici, vyššie okrajom lúky. Stúpame úvozom ponad rúbaniská po svahu Kozieho kameňa do sedla Tabličky, plytkého, zalesneného, turisticky významného sedielka na západ od Kozieho kameňa na spoji s vrchom Čierna. Zo sedla značka vedie do Lopušnej doliny a do Svitu. My pokračujeme modrou značkou na Kozí kameň.

Vikartovce – turistická mapa katastra obce

Časový rozpis

• Vikartovce - Kozí kameň, 2 hod. (opačným smerom 1:45 hod.),
• Lučivná - Kozí kameň, 2:45 hod.,
• Spišská Teplica - Kozí kameň po modrej značke priamo na vrchol za 3 a pol hod. opačným smerom za 2:45 hod. Modrá značka cez Kozí kameň pokračuje do sedla Tabličky.
• Svit - Kozí kameň za 2 a pol hod.;