Príroda

Prírodné krásy

• Kozí kameň - nadmorská výška 1 255 m n. m ako súčasť Kozieho masívu
• Vikartovské hole (najvyšší vrch Čertová - 1 545 m n. m)
• Kráľová hoľa - 1 948 m n.m - prístup z Vikartovských holí a jednou časťou je v katastri obce Vikartovce
• Holý vrch
• Úplaz
• Barvienkový vrch
• Jedlinky - 1092 m n. m
• Berdárová (Brdárová) - 1108 m n. m

Nízke Tatry

Predná hoľa

Vrch vysoký 1543 m je samostatnou časťou Kráľovohoľských Tatier. Rozložitá hoľa tvaru pretiahnutého chrbta s vrcholovou plošinou v najvýchodnejšej časti Tatier a posledný vrch severovýchodnej rázsochy, ktorú vysiela Kráľova hoľa. Tvorí súvislý hôľny chrbát až nad obec Vernár. Z vrcholu možno pohodlne zísť až do Smrečínskeho sedla. Prednú hoľu ohraničuje na východe Vernárska dolina a Vernárske sedlo, na severe Vikartovská priekopa, na západe horný tok Čierneho Váhu a na juhu pramenná oblasť Hnilca. V oblasti 1000 m sa zachoval rovný povrch, do ktorého sa zarezávajú početné paralelne doliny ústiace do Vikartovskej priekopy.

Smrečiny (1400 m n. m)

Rozľahlá, vysoko položená krasová poľana v najvýchodnejšej časti Nízkych Tatier v skupine Prednej hole. Na západe ju ohraničuje Bystrá dolina, na severe vrch Úplaz, na východe Predná hoľa, na juhu dolina Závratné. Vyznačuje sa krasovými javmi - škrapami, krasovými jamami, na okrajoch sú vyvieračky. Najbližší prameň - vyvieračka je pri turistickom chodníku asi 150 m od severného okraja poľany smerom na Vikartovce.

Bystrá dolina

Významná, bohato zalesnená dolina, dlhá asi 12,5 km. smerujúca do Spišského Bystrého. Rozprestiera sa v severnej časti Nízkych Tatier. Potok Bystrá pramení v dvoch vyvieračkách. Prvá sa nachádza vo výške okolo 1400 m na severozápade tesne pod Smrečinským sedlom, druhá vo výške 1299 m v doline medzi Úplazom a Smrečinami. Potok tečie spočiatku na sever úzkou dolinou a rúbaniskami popri poľovníckej Vlčej chate. Dolina zasahuje do sledovanej oblasti hornou časťou.

Čertovica (1428 m n. m)

Nenápadný kužeľovitý vrchol v skupine Prednej hole na sever od Kráľovej hole v hornej rázsoche Úplazu, 6,5 km od Vikartoviec. Široký chrbát vrchu oddeľuje dolinu Čierneho Váhu od Bystrej doliny. V lete bohatá na horskú kvetenu a huby.

Doštianky (1100 - 1400 m n. m)

Ľudový názov Deščanky, asi 4,5 km dlhá zvážajúca sa poľana na predlženom chrbte Čertovice. Oddeľuje horný tok Čierneho Váhu od Bystrej doliny. Ležia v chotári obce Vikartovce vo vzdialenosti 5 km na sever. Poľana je bohatá na rastlinstvo a huby.

Kozie chrbty

Kozie chrbty zasahujú do našej oblasti svojou východnou časťou, Dúbravou, ktorá sa dvíha nad Hornádskou a Popradskou kotlinou. Jej hlavný chrbát dosahuje svoj vrchol na Kozom kameni - 1255 m n. m potom mierne klesá cez Krížový vrch (1102 m n. m) a Krížovú (941 m n. m) do hlbokého zárezu pri Kvetnici.

Kozí kameň (1255 m n. m)

Najvyšší vrch Kozích chrbtov, kedysi omylom označovaný ako Filagória. Kozí kameň má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebienkom. Biskup Smrečáni v roku 1899 tu dal postaviť rozhľadňu.

Jakubčáková (970 m n. m)

Zalesnené návršie na juhozápadnom úpätí Kozích chrbtov medzi Vikartovcami a Šuňavou.

Tabličky

Plytké, zalesnené sedielko, na západ od Kozieho kameňa na spoji s vrchom Čierna, umožňuje prechod z Vikartoviec do Lopušnej doliny.

Jaškov

Krátka, smrečinami porastená dolina mierne sa zvažujúca zo sedielka Tabličky v hrebeni Kozieho kameňa na sever k rekreačnému stredisku Chemosvitu v Lopušnej doline.